Nepriama reč a zmeny časov
B2Čo je nepriama reč v taliančine?
Nepriama reč (po taliansky discours o "discorso indiretto") je spôsob, ako oznámiť cudzie slová bez priameho citovania v úvodzovkách. Namiesto doslovnej reprodukcie používame vedľajšiu vetu (zvyčajne so spojkou che alebo so spojkou se pri otázkach áno/nie) a často meníme časy, zámená a niektoré príslovky.
Príklad – priama a nepriama reč:
- Priama reč: Luigi ha detto: "Vado a casa." (Luigi povedal: "Idem domov.")
- Nepriama reč: Luigi ha detto che andava a casa. (Luigi povedal, že išiel/šiel domov.)
Kedy ju používame a prečo?
Nepriama reč používame, keď:
- opisujeme, čo niekto povedal, bez doslovného citovania;
- chceme vetu zladiť so zvyškom rozprávania (časté v rozprávaní v minulosti);
- chceme upraviť vetu pre iný kontext (zmeniť osobu, čas, miesto).
Príklady:
- Maria ha detto: "Non posso venire." → Maria ha detto che non poteva venire. (Mária povedala, že nemôže/prípadne nemohla prísť.)
- Paolo chiese: "Sei arrivato?" → Paolo ha chiesto se ero arrivato. (Pavol sa opýtal, či som prišiel.)
Ako sa tvorí nepriama reč – základné pravidlá
- Priama reč: "Ho fame." → Nepriama: Ha detto che aveva fame. (Povedal, že mal hlad.)
- Spravidla používame spojku che (že) a normálny slovosled: soggetto + predikat + doplnok.
- Priama reč: "Hai visto Marco?" → Nepriama reč: Mi ha chiesto se avevo visto Marco. (Spýtal sa ma, či som videl Marka.)
- Spojka se (= či) nahradí otázku a veta prestane byť otázkou (bez inverzie slovosledu).
- Priama reč: "Dove vai?" → Nepriama reč: Mi ha chiesto dove andassi/andavo. (Spýtal sa ma, kam idem/šiel.)
- Používame interrogatívne slová (dove, quando, perché, come, chi, quale, quanto).
- Najčastejšie sa rozkaz preformuluje pomocou di + infinitív (najmä pri 2. osobe):
- "Vieni qui!" → Mi ha detto di venire qui. (Povedal mi, aby som prišiel sem.)
- "Non fumare!" → Mi ha detto di non fumare. (Povedal mi, aby som nefajčil.)
- Pri formálnejších alebo pri 3. osobe sa často používa che + congiuntivo:
- "Si accomodi." (formálne) → Ha detto che si accomodasse. (Povedal, aby si sadol.)
Zmena časov (consecutio temporum): pravidlá a najčastejšie posuny
Základné pravidlo (jednoducho): ak je sloveso oznamovacie (povedať, spýtať sa, oznámiť...) v prítomnom alebo v budúcom čase, vo vete oznamovanej sa časy obyčajne nemenia. Ak je oznamovacie sloveso v minulosti, často sa časy vo vete posúvajú o krok späť.
- Marco dice: "Sono stanco." → Marco dice che è stanco. (Marco hovorí, že je unavený.)
- Lucia dirà: "Domani verrò." → Lucia dirà che domani verrà. (Lucia povie, že zajtra príde.)
Presente (indicativo presente) → Imperfetto (indicativo imperfetto)
- Priama reč: "Sono stanco." → Nepriama: Ha detto che era stanco.
- IT: "Sono stanco." → "Ha detto che era stanco."
- SK: "Som unavený." → "Povedal, že bol unavený."
Passato prossimo → Trapassato prossimo
- Priama reč: "Ho mangiato." → Nepriama: Ha detto che aveva mangiato.
- IT: "Ho mangiato." → "Ha detto che aveva mangiato."
- SK: "Zjedol som." → "Povedal, že bol zjedol / že zjedol predtým." (v slovenčine: "že už zjedol")
Imperfetto → Imperfetto (zostáva)
- Priama reč: "Quando ero bambino, giocavo qui." → Nepriama: Ha detto che quando era bambino giocava lì.
- IT: "giocavo" → "giocava"
- SK: podobne: "Keď bol dieťa, hrával sa tu." → "Povedal, že keď bol dieťa, tu sa hrával."
Trapassato prossimo → Trapassato prossimo (zostáva)
- Priama reč: "Avevo già visto quel film." → Nepriama: Ha detto che aveva già visto quel film.
Passato remoto → Trapassato remoto alebo Trapassato prossimo (štýlová voľba)
- Literárna formulácia: passato remoto často v nepriamej reči prejde do trapassato remoto (v písaných textoch).
- Priama: "Nacqui nel 1980." → Nepriama (literárne): Disse che era nato nel 1980 (častejšie v hovorovej reči: "era nato").
- V hovorovej reči sa často použije trapassato prossimo (era nato) namiesto trapassato remoto.
Futuro semplice → Condizionale presente
- Priama reč: "Arriverò domani." → Nepriama: Ha detto che sarebbe arrivato il giorno dopo.
- IT: "Arriverò" → "sarebbe arrivato"
- SK: "Prídem zajtra." → "Povedal, že by prišiel nasledujúci deň."
Futuro anteriore → Condizionale passato
- Priama reč: "Avrò finito entro domani." → Nepriama: Ha detto che avrebbe finito entro il giorno dopo.
- IT: "avrò finito" → "avrebbe finito"
- SK: "Budem mať hotovo do zajtra." → "Povedal, že by mal mať hotovo nasledujúci deň."
Congiuntivo presente → Congiuntivo imperfetto
- Priama reč: "Spero che tu sia felice." → Nepriama: Ha sperato/ha detto che sperava che io fossi felice.
- IT: "che tu sia" → "che tu fossi"
- SK: "Dúfam, že si šťastný." → "Povedal, že dúfal, že som bol šťastný."
Congiuntivo passato → Congiuntivo trapassato
- Priama reč: "Spero che tu abbia studiato." → Nepriama: Ha sperato che io avessi studiato.
Condizionale presente → Condizionale passato
- Priama reč: "Vorrei un caffè." → Nepriama: Ha detto che avrebbe voluto un caffè.
- IT: "Vorrei" → "avrebbe voluto"
- SK: "Chcel by som kávu." → "Povedal, že by si bol prial kávu." (v slovenčine: "že by chcel kávu")
Upozornenie – kedy čas nemeníme
- Ak je výrok všeobecnou pravdou alebo stále platí, často zachováme pôvodný čas aj po minulom oznamovacom slovese:
- "Ha detto che Roma è la capitale d'Italia." (Povedal, že Rím je hlavným mestom Talianska.)
- Pri citovaní dát a faktov (histórie, vedy) sa tiež môže zachovať prítomný čas.
Ako sa mení konjunktív, podmieňovací a imperatív (congiuntivo, condizionale, imperativo)?
- Priama reč v congiuntivo presente → v nepriamej reči po minulom slovese často congiuntivo imperfetto.
- "Spero che tu venga." → Disse che sperava che io venissi.
- Congiuntivo passato → congiuntivo trapassato.
- "Spero che tu abbia capito." → Disse che sperava che io avessi capito.
- Condizionale presente (vorrei, potrei) sa po minulom oznamovacom slovese často mení na condizionale passato (avrebbe voluto, avrebbe potuto).
- "Potrei farlo." → Ha detto che avrebbe potuto farlo.
- Condizionale passato zostáva condizionale passato (ak už bol v minulosti).
- Najbežnejšia zmena: použitie di + infinitív, hlavne pri 2. osobe:
- "Vieni qui!" → Mi ha detto di venire qui. (Povedal mi, aby som prišiel sem.)
- "Non uscire!" → Mi ha ordinato di non uscire. (Nariadil mi, aby som nevyšiel.)
- Formálnejšie alebo pri 3. osobe (a najmä pri reported commands formali) sa používa che + congiuntivo imperfetto:
- "Si sieda." (formálne: Sadnite si.) → Ha detto che si sedesse.
Otázky a záporné vety v nepriamej reči
- Priama: "Hai finito?" → Nepriama: Mi ha chiesto se avevo finito.
- SK: "Skončil si?" → "Spýtal sa ma, či som skončil."
- Pozor: nemení sa slovosled (žiadna inverzia), používame indikativ pri bežnej následnosti časov.
- Priama: "Quando parti?" → Nepriama: Mi ha chiesto quando partissi/partivo.
- SK: "Kedy odchádzaš?" → "Opýtal sa ma, kedy odchádzam/odchádzal."
Zmeny zámen, ukazovacích výrazov a časových/miestnych prísloviek
Osobné zámená
- io → lui/lei (ak reprodukujeme niekoho výrok v 3. osobe):
- "Io sono stanco." → "Ha detto che era stanco." ("io" → "lui/lei")
- tu → lui/lei (alebo voi → loro), my → loro atď.
Ukazovacie zámená a príslovky miesta a času
- questo/questa → quello/quella
- qui/qua → lì/là
- oggi → quel giorno / in quel giorno
- domani → il giorno dopo / il giorno seguente
- ieri → il giorno prima / il giorno precedente
- adesso/ora → in quel momento
Príklady:
- Priama: "Parto domani, vengo qui." → Nepriama: "Ha detto che sarebbe partito il giorno dopo e che sarebbe venuto lì."
- SK: Priama: "Odchádzam zajtra, prídem sem." → Nepriama: "Povedal, že by odcestoval nasledujúci deň a že by prišiel tam."
Bežné chyby a tipy na zapamätanie
- Zabudnúť zmeniť čas po minulom oznamovacom slovese. (Ak je "ha detto/disse", zvyknite skontrolovať čas vo vete.)
- Používať congiuntivo tam, kde stačí indikativ (a naopak). Pravidlo: konjunktív používať po slovesách emocie, želania, pochybnosti a niektorých výrazoch (sperare, volere, temere, dubitare), inak indikativ pri bežných otázkach.
- Nezabudnúť zmeniť ukazovacie zámená a časové príslovky (oggi → quel giorno, qui → lì).
- Trapassato remoto (literárny tvar) je v hovorenom taliančine zriedkavý; pre štandardné hovorenie používajte trapassato prossimo (era andato, aveva fatto).
- Pri rozkazoch: preferujte di + infinito pre jednoduché a priame preformulovanie príkazu.
Glosár (krátke vysvetlenie termínov)
- Discorso diretto (priama reč): doslovné citovanie slov osoby, často v úvodzovkách.
- Discorso indiretto (nepriama reč): preformulovanie slov inej osoby bez úvodzoviek.
- Che: spojka používaná pri oznamovacích vetách (že).
- Se: spojka používaná pri otázkach áno/nie (či).
- Imperfetto: minulý priebehový čas (ital. imperfetto).
- Passato prossimo: zmysel minulého času vyjadrený pomocou pomocného slovesa + participium (mnohé prípady minulosti).
- Trapassato prossimo: predminulý čas (pomocné sloveso v imperfetto + participium, napr. "aveva mangiato").
- Congiuntivo / Condizionale: subjunktív a podmieňovací spôsoby (použité na vyjadrenie želania, neistoty, podmienok).
Prehľad príkladov – rýchly súhrn (ďalšie modelové vety)
- "Ho fame." → "Ha detto che aveva fame." (Mám/ som mal hlad → povedal, že mal hlad.)
- "Vado domani." → "Ha detto che sarebbe andato il giorno dopo." (Pôjdem zajtra → povedal, že by išiel nasledujúci deň.)
- "Puoi venire?" → "Mi ha chiesto se potevo venire." (Môžeš prísť? → spýtal sa ma, či môžem/prípadne som mohol prísť.)
- "Speriamo che lui sia d'accordo." → "Hanno sperato che lui fosse d'accordo." (Dúfajme, že súhlasí → dúfali, že súhlasil.)
- "Non parlare!" → "Mi ha detto di non parlare." (Nehovor! → povedal mi, aby som nehovoril.)
Záver: Nepriama reč v taliančine sa riadi pravidlami o spojkách (che, se), posune časov podľa "consecutio temporum" a upravuje zámená a príslovky miesta/času. Najlepší spôsob, ako si tieto zmeny osvojiť, je študovať príklady a pri písaní/rozprávaní vedome kontrolovať: 1) čas oznamovacieho slovesa (prítomný vs. minulý), 2) či je potrebné použiť che alebo se, 3) zmenu zámen a časových prísloviek.