Prítomný čas: bežné nepravidelné slovesá (être, avoir, aller, faire)

Tento článok vysvetľuje francúzsky prítomný čas (le présent) pre štyri veľmi časté, nepravidelné slovesá: être (byť), avoir (mať), aller (ísť / chystať sa) a faire (robiť). Nájdete tu, kedy prítomný čas používame, ako sa tieto slovesá skloňujú, typické frázy a množstvo príkladov v kontexte (francúzsky príklad — slovenský preklad).

Kedy používame prítomný čas?

Činnosť prebiehajúca práve teraz: "Je parle français." — "Hovorím po francúzsky."
Zvyk alebo opakovaná činnosť: "Je vais à l'école tous les jours." — "Chodím do školy každý deň."
Všeobecné pravdy: "L'eau bout à 100°C." — "Voda vrie pri 100 °C."
Blízka budúcnosť (futur proche) s aller: "Je vais partir demain." — "Odchádzam / chystám sa odísť zajtra."
Stav, identita, vlastnosť: "Il est médecin." — "Je lekár."
Rozhovorové «présent» pre oživenie rozprávania (narratívny prítomný): "Il entre, il voit la scène..." — "Vstúpi, vidí scénu..."

Ako sa tieto slovesá tvoria?

Všetky štyri slovesá sú nepravidelné — nepatria do bežných vzorov (-er, -ir, -re). Ich tvary treba naučiť naspamäť, ale pomôže pochopenie, kedy ich použiť (byť / mať / ísť / robiť). Nižšie sú úplné konjugácie a množstvo príkladov.

Être — "byť"

Konjugácia je suis — ja som tu es — ty si il/elle/on est — on/ona / neosobné "on" je nous sommes — my sme vous êtes — vy ste (alebo formálne jed. Ty) ils/elles sont — oni / ony sú

Príklady (každá osoba)
Je suis étudiant. — Som študent.
Tu es en retard. — Meškáš.
Il est professeur. — On je učiteľ.
Elle est contente. — Ona je spokojná.
On est d'accord. — My (alebo "človek") súhlasíme; "on" často nahrádza hovorové "nous".
Nous sommes prêts. — Sme pripravení.
Vous êtes très aimable. — Ste veľmi láskaví.
Ils sont à l'école. — Sú v škole.
Elles sont heureuses. — Ony sú šťastné.

Zápor a otázky
Je ne suis pas d'accord. — Nesúhlasím. (hovorovo sa často vynecháva "ne": "Je suis pas d'accord.")
Es-tu prêt ? — Si pripravený? (inverzia)
Est-ce que vous êtes prêts ? — Ste pripravení? (neformálna/štandardná otázka)

Pozor na prispôsobenie (zhoda) s prídavným menom
Il est fatigué. — Ona je fatiguée. (prídavné meno mení koncovku podľa rodu a čísla: -é / -ée / -és / -ées)

Bežné frázy s être
être en retard — meškať
être à l'heure — byť načas
être malade — byť chorý

Avoir — "mať"

Konjugácia j'ai — mám (elidácia j' pred samohláskou) tu as — máš il/elle/on a — má nous avons — máme vous avez — máte ils/elles ont — majú

Príklady (každá osoba)
J'ai un frère. — Mám brata.
Tu as le temps ? — Máš čas?
Il a une voiture. — Má auto.
Elle a faim. — Má hlad.
On a raison. — Má pravdu / My (hovor.) máme pravdu.
Nous avons deux enfants. — Máme dve deti.
Vous avez une question ? — Máte otázku?
Ils ont trois chats. — Majú tri mačky.
Elles ont chaud. — Majú teplo.

Zápor a elidácia
Je n'ai pas de stylo. — Nemám pero. (po zápore "pas" sa neurčitý člen často mení na "de": "un/une" → "de")
Pozor: j' + ai = j'ai (spisovné spojenie). Napr. "Je ai" je nesprávne.

Bežné výrazy s avoir
avoir faim — mať hlad (J'ai faim.)
avoir soif — mať smäd
avoir peur de — báť sa
avoir besoin de — potrebovať
avoir 20 ans — mať 20 rokov (věk)

Bežná chyba (zvlášť pre slovensky hovoriacich)
V slovenčine hovoríme "som hladný" aj "mám hlad"? Správne vo francúzštine je: "J'ai faim." Nie "Je suis faim." (t. j. pre pocity ako hlad, smäd, chlad/teplo sa používa avoir).

Aller — "ísť" / blízka budúcnosť

Konjugácia je vais — idem / chystám sa tu vas — ideš il/elle/on va — ide nous allons — ideme vous allez — idete / formálne "vy" ils/elles vont — idú

Príklady (každá osoba)
Je vais à l'école. — Idem do školy.
Tu vas au travail ? — Ideš do práce?
Il va à Paris. — Ide do Paríža.
Elle va bien. — Má sa dobre (v hovorovej fráze: "Ako sa má?").
On va au cinéma. — Ideme do kina (on = my v hovorovej reči).
Nous allons partir demain. — Odídeme zajtra.
Vous allez bien ? — Máte sa dobre?
Ils vont en vacances. — Idú na dovolenku.

Aller + infinitif = blízka budúcnosť (futur proche)
Je vais étudier ce soir. — Chystám sa študovať dnes večer. (používame, keď chceme hovoriť o pláne alebo niečom, čo sa stane čoskoro)

Otázky / negatívne tvary
Est-ce que tu vas au marché ? — Idete na trh?
Tu ne vas pas à l'école aujourd'hui ? — Nechodíš dnes do školy?

Poznámky o "on" a "nous"
Hovorovo sa často používa "on" namiesto oficiálneho "nous":
"On va au cinéma ce soir." — "Ideme do kina dnes večer." (neformálne)

Faire — "robiť" / "vykonávať"

Konjugácia je fais — robím tu fais — robíš il/elle/on fait — robí nous faisons — robíme vous faites — robíte ils/elles font — robia

Príklady (každá osoba)
Je fais mes devoirs. — Robím si domáce úlohy.
Tu fais la cuisine ? — Varíš?
Il fait froid. — Je zima. (vo francúzštine sa na vyjadrenie počasia často používa faire)
Elle fait une pause. — Robí prestávku.
On fait du sport. — Cvičíme / Hráme šport.
Nous faisons la fête ce soir. — Dnes večer oslavujeme.
Vous faites attention ! — Dávajte pozor!
Ils font la queue. — Stoja v rade.

Výrazy a použitia s faire
faire attention — dávať pozor
faire la cuisine — variť
faire les courses — nakupovať
faire du sport — športovať
faire la vaisselle — umývať riad
faire froid / faire chaud — je zima / je teplo (počasie)

Causatívna stavba: faire + infinitif
Je fais réparer ma voiture. — Dávam opraviť auto. ("nechať niekoho urobiť niečo" / "dát niečo urobiť")

Imperatív (stručne)
Niekoľko bežných rozkazovacích tvarov v prítomnom tvare (imperatív) týchto slovies:
être → sois (tu), soyons (nous), soyez (vous)
avoir → aie (tu), ayons (nous), ayez (vous)
aller → va (tu), allons (nous), allez (vous)
faire → fais (tu), faisons (nous), faites (vous)

Bežné chyby a tipy, ktoré pomôžu

Nepoužívajte "être" tam, kde sa vo francúzštine používa "avoir": J'ai faim (správne) vs *Je suis faim (nesprávne).
Po negatíve sa často mení neurčitý člen na "de": "Je n'ai pas de livre." (Nie "Je n'ai pas un livre.").
"Je" skracuje pred samohláskou: "j'ai", "j'aime" (elidácia). Píšte správne: j'ai, nie "je ai".
"On" je veľmi bežné v hovorovej reči a často nahradí "nous"; preklad do slovenčiny môže byť "my" alebo všeobecné "človek/sa".
Pri otázkach máte niekoľko možností: inverzia (Es-tu prêt ?), "est-ce que" (Est-ce que tu es prêt ?) alebo intonácia v hovorovej reči (Tu es prêt ?).
V hovorovej reči sa často vynecháva "ne" v negácii: "Je suis pas sûr." (nespis.) — v písomnej forme používajte "ne ... pas".

Krátke zhrnutie / „cheat sheet“

être = byť (stav, identita, opis). Používajte aj pri zlučovaní s prídavnými menami (zhoda v rode a čísle).
avoir = mať (vlastnenie, vek, niektoré pocity ako hlad, smäd; mnohé idiomy).
aller = ísť; používa sa aj na tvorbu blízkej budúcnosti (aller + infinitif).
faire = robiť; široké použitie (činnosti, počasie, frázy, causatívna stavba).

Slovníček (glosár)
prítomný čas (le présent) — tvar slovesa opisujúci súčasnosť alebo blízku budúcnosť
osobné zámeno (pronom personnel) — ja (je), ty (tu), on/ona (il/elle), my (nous), vy (vous), oni/ony (ils/elles)
konjugácia — zmena tvaru slovesa podľa osoby a čísla
nepravidelné sloveso (verbe irrégulier) — sloveso, ktoré sa nekonjuguje podľa bežných vzorov
elidácia (elision) — skrátenie "je" na "j'" pred samohláskou (j'ai, j'aime)
inverzia — kladenie otázky otočením slovosledu slovesa a podmetu (Es-tu ?)
blízka budúcnosť (futur proche) — tvorí sa pomocou aller + infinitif (je vais + infinitif)

Ak máte záujem, môžem pripraviť stručnú tabuľku na vytlačenie s konjugáciami všetkých tvarov a ďalšie bežné frázy v kontexte (otázky, zápor, imperatív).