Minulý infinitív (po 'avoir'/'être' + príčastie minulé)
B2Minulý infinitív (après avoir/être + participe passé)
Praktický slovenský ekvivalent: často „po tom, čo sme …“, „že sme už …“ alebo „bez toho, aby sme …“.
Príklady:
- Après avoir mangé, nous sommes sortis. (Po tom, čo sme zjedli, sme odišli.)
- Je suis content d'avoir réussi l'examen. (Som rád/šťastný, že som uspel v skúške.)
- Il est parti sans avoir dit au revoir. (Odišiel bez toho, aby sa rozlúčil.)
- Après être arrivée, elle a téléphoné. (Po príchode zavolala.)
1) Keď chceme vyjadriť, že jeden dej sa stal pred druhým (anteriorita) a obidva dejy majú rovnaký podmet.
- Après avoir fini ses devoirs, il est allé dormir. (Po tom, čo dokončil úlohy, išiel spať.)
2) Po predložkách a určitých výrazoch, ktoré riadia infinitív: après, sans, (často) de po citových alebo hodnotiacich slovách, napr. content de, désolé de, regretter de.
- Elle est fière d'avoir gagné. (Je hrdá, že vyhrala.)
- Il s'en est allé sans avoir dit un mot. (Odišiel bez toho, aby povedal slovo.)
3) Po slovách, ktoré normálne stoja s infinitívom, keď potrebujeme, aby tento infinitív bol v minulom, pretože jeho dej predchádza hlavnému deju.
- Je regrette de ne pas avoir étudié davantage. (Ľutujem, že som sa viac neučil.)
Dôležité: keď podmety dvoch dejov nie sú rovnaké, nemôžeme použiť „après + infinitif“ — treba použiť vedľajšiu vetu s osobným tvarom („après que + indicatif“).
- Nesprávne, ak podmety sú rôzne: *Après être parti, Marie a pleuré.* (ak mal odísť Jean). Správne: Après que Jean est parti, Marie a pleuré. (Po tom, čo Jean odišiel, Marie plaká.)
S avoir (väčšina slovies):
- après avoir + participé passé
- Après avoir lu le livre, il l'a rendu. (Po prečítaní knihy ju vrátil.)
S être (slovesá pohybu, zvratné slovesá a niektoré ďalšie):
- après être + participé passé (s príslušnou zhodo(u)ou)
- Après être arrivé, il a téléphoné. (Po príchode zavolal.)
So zvratnými (pronominal) slovesami: zámeno sa stavia pred infinitív auxiliaru: s'être
- Après s'être réveillé(e)(s), ils ont pris le petit-déjeuner. (Po prebudení si dali raňajky.)
- Après être parti, il a appelé. (parti = M. sg.)
- Après être partie, elle a appelé. (partie = F. sg.)
- Après être partis, ils ont mangé. (partis = M. pl.)
- Après être parties, elles ont chanté. (parties = F. pl.)
2. Keď je pomocné avoir
Väčšinou particip passé zostáva nezmenený (invariabilný), pretože avoir nepriraďuje participu prípadnú zhodu s podmetom. Avšak particip passé sa prispôsobí, ak má pred sebou priamy predmet, ktorý je predpoložený/umiestnený pred infinitívom (napr. relatívne „que“ alebo klitické zámená le/la/les pred infinitívom):
- Après avoir mangé → mangé (bez zmeny)
- Les lettres que j'ai prétendu avoir écrites. (écrites sa zhoduje s les lettres, ktoré stoja pred infinitívom)
- Je suis content de l'avoir vue. (vue sa zhoduje so zámenom la / l')
3. Zvratné slovesá (s'être)
Zásady zhody sú rovnaké ako pri passé composé:
- Ak je „se“ priamy predmet, particip passé sa zhoduje s podmetom: Après s'être lavée, elle est sortie. (lavée = F. sg.)
- Ak je po slovesu priamy predmet (napr. les mains), „se“ je zvyčajne nepriamy predmet a particip nezhoduje: Après s'être lavé les mains, il est parti. (lavé = bez -e/-s)
- Après l'avoir rencontré, je lui ai parlé. (Po stretnutí s ním som s ním hovoril.)
- Je suis désolé de ne pas les avoir appelés. (Ľutujem, že som im nezavolal.) — poznámka: particip passé appelés sa tu zhoduje s les.
2. Negácia
Negácia s infinitívom vstupuje okolo pomocného slovesa (ne ... pas pred infinitívom):
- Il prétend ne pas avoir volé. (Tvrdí, že neukradol.)
- Je suis content de ne pas avoir raté le train. (Som rád, že som nezmeškal vlak.)
V hovorovej francúzštine sa často vynecháva „ne“: Il prétend pas avoir volé.
- „Après avoir fait X“: používa sa, keď podmet infinitívu a hlavnej vety je ten istý.
- Après avoir fini, il a téléphoné. (On – on: on skončil, potom on zavolal.)
- „Après que + indicatif“: použite, keď sú podmety rôzne alebo keď chcete formálne označiť vedľajšiu vetu.
- Après que Jean est parti, Marie a pleuré. (Jean odišiel; následne Marie plaká.)
Après avoir vs. en + participe présent
- en + participe présent = súčasnosť alebo spôsob (zvyčajne súbežný dej): En quittant la maison, il a fermé la fenêtre. (Keď vychádzal, zavrel okno. — činnosť súbežná alebo sprevádzajúca.)
- après avoir + participe passé = dej, ktorý sa stal skôr (sekvencia): Après avoir quitté la maison, il a téléphoné. (Najprv odišiel, potom zavolal.)
Sans + infinitif vs. sans avoir + participe passé
- Sans + infinitif: bez vykonania deja (často možné vykonať vôbec): Il est parti sans manger. (Odišiel bez toho, aby jedol.)
- Sans avoir + participe passé: zdôrazníme, že dej nebol vykonaný pred druhým dejom: Il est parti sans avoir mangé. (Odišiel, pričom predtým určite nejedol.)
- Použiť après + infinitif, keď sú podmety rôzne. (Ako bolo vysvetlené: vtedy použiť après que + indicatif.)
- Zabudnúť na zhodu participia s être (arrivé/arrivée/arrivés/arrivées).
- Nesprávne zhodovať particip passé s avoir, keď je pred ním priamy predmet (les/les que ...). Napr.: Je les ai vus → Je suis content de les avoir vus (správne: vus).
- Zlé umiestnenie zámen: le/la/les sa musia dať pred infinitív auxiliary; inak vety budú zmätočné.
- Nesprávne používanie en + participe présent namiesto après avoir, keď máte na mysli postupnosť, nie súbežnosť.
- Apres avoir étudié toute la nuit, elle s'est endormie. (Po tom, čo študovala celú noc, zaspala.)
- Après être monté en haut de la tour, il a pris des photos. (Potom, čo vyšiel na vrchol veže, fotografoval.)
- Je suis heureux d'avoir rencontré ton frère. (Som rád, že som spoznal tvojho brata.)
- Ils sont partis sans avoir payé l'addition. (Odišli, bez toho, aby zaplatili účet.)
- Les documents qu'elle affirme avoir signés sont exacts. (Dokumenty, ktoré tvrdí, že podpísala, sú správne.)
- Après s'être dépêchés, ils ont quand même raté le train. (Aj keď sa ponáhľali, aj tak zmeškali vlak.)
- Je regrette de ne pas t'avoir appelé plus tôt. (Ľutujem, že som ti nezavolal skôr.)
- Minulý infinitív = avoir/être (v infinitíve) + participe passé.
- Používa sa, keď je dej infinitívu pred dejom hlavnej vety a keď majú oba dejy rovnaký podmet.
- Použite être pre slovesá, ktoré v passé composé používajú être; vtedy particip passé sa zhoduje s podmetom.
- Pri avoir sa particip passé zhoduje len vtedy, keď je priamy predmet umiestnený pred infinitívom (relatívne zámeno, klitické zámeno).
- Ak sú podmety rôzne, použite vedľajšiu vetu s osobným časom: après que + indicatif.
- Infinitív (infinitif): neurčitý tvar slovesa (faire, être, avoir, partir ...).
- Particip passé (príčastie minulé): tvar slovesa používaný pri zloženej minulosti (fait, parti, mangé ...).
- Auxiliaire (pomocné sloveso): être alebo avoir, ktoré pomáhajú tvoriť zložené časy.
- Accord (zhoda): prispôsobenie participia rodu a číslu slova, s ktorým sa zhoduje.
- Pronominal (zvratné sloveso): sloveso so zámenom se (s'), napr. se laver.
Ak chcete, môžem pripraviť ďalšie ukážky z konkrétnych slovies, ktoré často spôsobujú problémy (zvratné slovesá, slovesá pohybu, konštrukcie s klitickými zámenami) a ukázať tie isté pravidlá na ďalších vetách.