Používanie vlastníckych prídavných mien (my, your, his, her, atď.) - angličtina Grammar

Používanie vlastníckych prídavných mien v angličtine (my, your, his, her, its, our, their)

Tento článok vysvetľuje, čo sú vlastnícke prídavné mená (possessive adjectives alebo possessive determiners), kedy a prečo sa používajú, ako sa tvoria a aké sú bežné chyby. Vysvetlenie je v slovenčine, príklady sú predovšetkým v angličtine s prekladmi do slovenčiny.

Čo sú vlastnícke prídavné mená?

Definícia

V angličtine sú vlastnícke prídavné mená slová, ktoré stoja pred podstatným menom a ukazujú, komu daná vec alebo osoba patrí. Nie sú to plnohodnotné samostatné zámená — vždy sprevádzajú podstatné meno (napr. my book, her idea).

Základné tvary (anglicky)

my — môj / moja / moje (napr. my book)
your — tvoj / vaša / váš (singulár i plurál v angličtine)
his — jeho (mužský vlastník)
her — jej (ženský vlastník)
its — jeho/jej/svoje (pre veci, zvieratá alebo neosobné entity)
our — náš / naša / naše
their — ich

Princíp: zhoda s vlastníkom, nie s predmetom

Anglické vlastnícke prídavné mená sa "zhodujú" s vlastníkom (kto vlastní), nie s predmetom. To znamená, že tvar prídavného mena závisí od osoby (I, you, he, she, it, we, they), nie od rodu alebo čísla podstatného mena. Napríklad his sa používa bez ohľadu na to, či nasleduje množné alebo jednotné podstatné meno.

Príklady (rovnaký predmet, rôzny vlastník)

My book is on the table. — Moja kniha je na stole.
Your book is on the table. — Tvoja / Vaša kniha je na stole.
His book is on the table. — Jeho kniha je na stole.
Her book is on the table. — Jej kniha je na stole.
Our book is on the table. — Naša kniha je na stole.
Their book is on the table. — Ich kniha je na stole.

Tieto vety ukazujú, že tvar vlastnenia (my/your/his/...) sa mení podľa vlastníka, nie podľa predmetu (všetky vety hovoria o „book“).

Kedy ich používame?

Hlavné situácie

Keď chceme povedať, komu niečo patrí: "This is my pen." — "Toto je moje pero."
Pri vzťahoch medzi ľuďmi: "She is his sister." — "Ona je jeho sestra."
Pri častiach tela alebo oblečení: "He hurt his arm." — "Zranil si ruku."
Pri súčastiach organizácií alebo vecí: "The company changed its name." — "Spoločnosť zmenila svoje meno."

Pozícia v vete

Vlastnícke prídavné mená stoja pred podstatným menom a pred akoukoľvek prídavnou časťou, ktorá k nemu patrí:

my new car — "my" + (adjektív) + podstatné meno. (My new car is red. — Moje nové auto je červené.)

Dôležité: Nepoužívame pred vlastníckym prídavným menom článok the alebo a (nepíšeme *the my book).

Ako sa tvoria?

Základné poznatky o tvaroch

Tvary sú pevné: my, your, his, her, its, our, their.
Nemajú rôzne tvary podľa rodu alebo pádu podstatného mena (na rozdiel od slovenčiny).
Your je rovnaké pre jednu osobu i pre skupinu (singulár i plurál).

Samostatné používanie vs. prídavné použitie

Ako prídavné mená: They are my friends. — Oni sú moji priatelia.
Ak potrebujeme zámeno stáť samostatne namiesto podstatného mena, použijeme possessive pronoun (possessive pronouns): mine, yours, his, hers, its (zriedkavo), ours, theirs. Napr:
This book is mine. — Táto kniha je moja.
This book is hers. — Táto kniha je jej.

(Poznámka: his slúži aj ako prídavné a samostatné vlastnícke zámeno: "The book is his." )

Dôležité pravidlá a výnimky

1) Zhodujú sa s vlastníkom, nie s predmetom

He lost his keys. — Jeho kľúče (kľúče môžu byť množné, ale his sa nemení).
They lost their keys. — Ich kľúče.

2) "its" a "it's"

its = vlastnícke prídavné meno (The dog wagged its tail. — Pes zavrtel chvostom.)
it's = skrátené formy it is / it has (It's raining. — Prší.)

Bežná chyba: napísať *it's pri vyjadrovaní vlastníctva namiesto its.

3) "their" ako jednotné zámeno (singular they)

Moderná angličtina akceptuje their pre nešpecifikované osoby v jednotnom čísle: "Someone left their umbrella." — "Niekto nechal svoj dáždnik."
Formálne alternatívy: "his or her" (He or she left his or her umbrella.) alebo preklad do slovenčiny často použije "svoj".

4) Keď vlastníkom je predmet (osoba vs vec)

V angličtine sa pre veci a zvieratá zväčša používa its (The table lost its leg — Stôl prišiel o nohu).

V hovorovej alebo personifikovanej reči sa niekedy používa their pre organizácie: "The team changed their coach." (ale formálne: "The team changed its coach.")

5) Nepoužívame článok spolu s vlastníckym prídavným menom

Nesprávne: *the my friend
Správne: my friend / the friend of mine

Bežné chyby (s opravami)

its vs it's

Nesprávne: *It's tail is long.
Správne: Its tail is long. — Jeho/jej chvost je dlhý.

your vs you're; their vs there vs they're

Your welcome. (nesprávne) — Correct: You're welcome. (You are welcome.)
Their house is big. — Ich dom je veľký.
There is a house. — Tam je dom.
They're here. — Oni sú tu.

her vs hers; my vs mine

This is her bag. — Toto je jej taška. (her = vlastnícke prídavné meno)
This bag is hers. — Táto taška je jej. (hers = samostatné vlastnícke zámeno)
This is my book. — Toto je moja kniha. (my = pred podstatným menom)
The book is mine. — Kniha je moja. (mine = samostatné vlastnícke zámeno)

Porovnanie s inými spôsobmi vyjadrenia vlastníctva

Possessive adjective vs possessive pronoun

Possessive adjective (pred podstatným menom): my house, his idea.
Possessive pronoun (stojí samostatne namiesto podstatného mena): mine, his, hers, ours, theirs.
Example: "This is my house." vs "This house is mine." — V prvej vete my stojí pred house, v druhej mine stojí samostatne.

Possessive adjective vs genitív s ('s) a "of"

John's book = the book of John = John's book = his book (v závislosti od kontextu)
The cover of the book (častejšie pre veci) vs the book's cover (možné, ale niekedy menej časté pre veci).
Voľba medzi "'s" a "of" často závisí od konkrétnej frázy a štýlu: "the school's policy" vs "the policy of the school" (obe sú správne).

Slovenské porovnanie (pre zrozumiteľnosť)

- V slovenčine vlastnícke prídavné mená (môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich) sa skloňujú podľa rodu, čísla a pádu podstatného mena. V angličtine sa tvar nemení.
- English: my book / my books (my zostáva rovnaké)
- Slovenčina: moja kniha / moje knihy (tvar sa mení)

- Reflexívne vlastníctvo: v slovenčine často používame "svoj" keď vlastník je podmet:
- English: He washed his hands. — Slovak: On si umyl ruky. (svoj)
- Ak by sme chceli zdôrazniť, že ide o cudzí vlastník, použijeme jeho/jej: "He washed his (another man's) hands." — "On umyl jeho ruky." (tu by bolo v slovenčine jasné, že ide o niekoho iného)

- Preto pri preklade z angličtiny do slovenčiny často vyberiete medzi "svoj" a "jeho/jej/ich" podľa toho, čo anglická veta v skutočnosti znamená. Angličtina túto ambivalenciu rieši pomocou kontextu alebo pomocných fráz (napr. by saying "his own" pre zdôraznenie vlastníctva subjektom: "He fixed his own car.").

Krátky slovník (glossary)

Possessive adjective / possessive determiner

Prídavné meno, ktoré ukazuje vlastníctvo a stojí pred podstatným menom (my, your, his...).

Possessive pronoun

Zámeno, ktoré stojí samostatne namiesto podstatného mena (mine, yours, his, hers, ours, theirs).

Genitív (’s) / of-construction

Spôsoby v angličtine na vyjadrenie vlastníctva: John's book alebo the book of John.

Zhrnutie

- Vlastnícke prídavné mená (my, your, his, her, its, our, their) ukazujú, komu daná vec patrí, a stoja pred podstatným menom.
- Tvary sa nemenia podľa rodu alebo čísla predmetu — závisia od vlastníka.
- Pozor na časté chyby (its vs it's, your vs you're, their/there/they're) a na rozdiel medzi prídavným a samostatným vlastníckym zámenom (my vs mine, her vs hers).
- Pri preklade do slovenčiny si dajte pozor na použitie "svoj" vs "jeho/jej/ich" — slovenská gramatika rozlišuje viac než angličtina.

Ak chcete, môžem poskytnúť viac prirodzených príkladov podľa konkrétnych situácií (vzťahy, časti tela, firmy) alebo krátky zoznam fráz, kde sa často robia chyby.